Bohatstvo často vnímame relatívne. Porovnávame sa s ľuďmi okolo nás, napríklad s kolegami či so susedom. Ak má sused lepšie auto, chceme sa mať lepšie aj my. Napríklad chceme vyšší plat alebo sme ochotní ísť do rizikovejších investícií.
Závisť nás ovplyvňuje viac, než si pripúšťame. Má veľký vplyv aj na naše finančné rozhodnutia, čím sa zaoberajú aj najlepší svetoví ekonómovia.
Naše preferencie modelujú pomocou úžitkovej funkcie, ktorá znázorňuje, aký je pre nás dôležitý nárast majetku alebo aké veľké riziko sme ochotní podstúpiť. Každý teda môže mať inú funkciu úžitku. Nájsť ideálnu investíciu, teda riešiť optimalizačnú úlohu pre našu funkciu úžitku, je úlohou ekonómov. Ale aká je ideálna investícia pre mladých ľudí?
Odborníci si dlho mysleli, že čím je človek mladší, tým odvážnejšie má investovať. Riziko sa pri dlhšom časovom horizonte kumuluje a niektoré vplyvy sa jednoducho eliminujú. Avšak podľa najnovšieho ekonomického výskumu to tak vôbec nemusí byť.
Pri niektorých modeloch vedci zistili, že je pre mladých ľudí múdrejšie byť opatrnejší – a teda nenechať sa vo svojich finančných rozhodnutiach ovplyvňovať tým, čo vidia pred susedovou garážou. Svet financií nie je tak jednoduchý, ako by sme si priali a ešte máme čo skúmať.
Spolu s kolegami z Izraelu a USA sa zaoberáme touto problematikou aj my, na Ústave matematických vied.
Príspevok pripravila Mgr. Katarína Lučivjanská, PhD. z Ústavu matematických vied
Kontakt na autora: katarina.lucivjanska@upjs.sk