Pamätný zápas medzi šachovým majstrom Garrim Kasparovom a počítačom IBM Deep Blue vo februári 1996 bol prvým, kde počítač dokázal zvíťaziť. Aj keď celú sériu vyhral ruský šampión 4:2, v následnej odvete o rok a tri mesiace neskôr už stroj porazil človeka tesným rozdielom 3,5:2,5.
Všetkých možných kombinácií v šachovej partii je viac ako atómov vo vesmíre. Napriek tomu, tento supervýkonný počítač dokázal preskúmať zhruba 50 miliárd kombinácií v časovom limite 3 minúty na ťah.
Ďalší významný súboj sa odohral v roku 2016 medzi kórejským šampiónom Lee Sedolom a počítačovým programom AlphaGo v stolovej hre zvanej GO. Táto hra má menej typov figúrok ako šach, ale omnoho viac kombinácií.
Zápas skončil 4:1 v prospech umelej inteligencie. Namiesto silného výpočtového výkonu sa využili hlboké neurónové siete a strojové učenie. AlphaGo najskôr trénoval na už reálne odohraných zápasoch, ktoré mali dokopy asi 30 miliónov ťahov.
Cieľom však nebolo napodobniť šampiónov, ale poraziť ich. V tréningu teda pokračoval tak, že hral proti sebe a objavoval nové herné stratégie. V dnešnej dobe v šachu a podobných hrách vyhrávajú počítačové programy založené na strojovom učení nad tými, ktoré využívajú len silný výpočtový výkon.
Príspevok pripravil RNDr. Miroslav Opiela, PhD. z Ústavu informatiky
Kontakt na autora: miroslav.opiela@upjs.sk