Keby sme dokázali presnejšie predpovedať vývoj klímy, vedeli by sme sa lepšie pripraviť aj na rôzne prírodné katastrofy. Takými sú napríklad extrémne zrážky, svahové pohyby, zosuvy pôdy, zmena biozložky v krajine a povodne.
Povodne či záplavy sú jedným z najčastejších fenoménov, ktoré nás postihujú. Úzko súvisia so zmenami prietočnosti riečnych korýt. Ak sa na dne korýt nahromadí množstvo materiálu alebo do nich človek zasiahne nesprávnym spôsobom (napríklad stavebnými prácami), pri väčších zrážkach to môže spôsobiť záplavy.
Na Ústave geografie preto skúmame povrchovú aj podzemnú vody, ako aj akumuláciu materiálu na dne riek. Spoznávame a hodnotíme tak zmeny, ktoré umožňujú predísť katastrofám, prípadne pomáhajú ich v čo najväčšej miere eliminovať.
Príspevok pripravil RNDr. Dušan Barabas, CSc. z Ústavu geografie
Kontakt na autora: dusan.barabas@upjs.sk