Ľudia si vedca často predstavujú ako človeka zavretého medzi štyri steny laboratória. No ak chceš skúmať živé tvory, v prírode musíš stráviť veľmi veľa času.
Na Prírodovedeckej fakulte skúmame hlavne obojživelníky. Ide totiž o najohrozenejšiu skupinu stavovcov na svete (tretina druhov je ohrozená s rizikom vyhynutia).
Ako vyzerá taká bežná terénna prax ekológa?
Takéto krásne obojživelníky stretávame aj priamo v meste v blízkosti fontán. Vajíčka a žubrienky ropuchy sa dokážu vyvíjať aj v dažďových mláčkach. Ak je však v meste horúco, mláčky sa vyparujú veľmi rýchlo. Snažíme sa im preto v období vývinu dopĺňať vodu, aby sme zvýšili ich šancu na prežitie. Hotový ropuší all inclusive!
Ropuchám hrozí veľké nebezpečenstvo v období hromadných jarných ťahov. Pomáhame preto pri výstavbe zábran, a dokonca ropuchy aj vlastnoručne prenášame.
A popritom si užijeme naozaj všeličo:
Nezastaví nás ani mráz…
… a blato už vôbec nie.
Niekedy to vyzerá ako príjemný výlet…
… inokedy siahame až na dno (jazera, jamy aj svojich možností).
Ale pocit, že pomáhame zvieratám, je na nezaplatenie. 🙂
Chceš sa k nám pridať? Napíš nám, budeme radi.
Príspevok pripravili doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD. a RNDr. Monika Balogová, PhD. z Ústavu biologických a ekologických vied. a RNDr. Gréta Nusová, PhD.
Kontakt na autorov: marcel.uhrin@upjs.sk a monika.balogova@upjs.sk