Niet divu, ak o chvostoskokoch počuješ prvýkrát. Tieto drobné zvieratká pozná málokto. Pritom sú hojnou a veľmi dôležitou súčasťou pôdnej fauny. Podieľajú sa pri rozkladných procesoch a pomáhajú tak kolobehu látok v pôde. Okrem pôdy žijú aj na odumretých kmeňoch stromov, vegetácii a obývajú aj podzemné priestory.
Aké zaujímavosti skrývajú tieto malinké živočíchy?
Nemajú žiadny chvost
Veru, názvy nie vždy odpovedajú realite. 🙂 Chvostoskoky naozaj nemajú chvosty. Pomenovanie „chvostoskok“ je realistické aspoň čiastočne – dokážu skákať, aj keď to tiež nie je pravidlom.
Sú majstri skákania
Niektoré druhy chvostoskokov dokážu vyskočiť až do vzdialenosti 15 cm, pričom ich veľkosť je 0,5 až 1 mm. To je ako keby si skočil(a) po chlieb do obchodu vzdialeného na 350 metrov. Doslovne.
Skákanie však nie je ich bežným spôsobom pohybu, skôr úniková reakcia pred predátormi. Tieto drobné šesťnohé tvory bez krídel sa inak brániť nedokážu. Ústne ústroje majú ukryté vnútri hlavovej kapsy, takže zastrašovanie vycerenými zubami neprichádza do úvahy. Najväčšie chvostoskoky merajú „až“ 9 mm, čím asi predátora tiež neodradia. 🙂
Ostávajú im iba dve možnosti: uniknúť (odskočiť) pomocou skákacej vidličky alebo skrátka nebyť „na zjedenie“. Mnohé druhy majú telo pokryté dlhými chlpmi, ostrými tŕňmi alebo vylučujú lepkavé látky.
Prežijú aj zmrazenie
Niektoré druhy chvostoskokov bez problémov prekonávajú zmrazenie a po zime opäť pokračujú v „bežnom živote“.
Sú (takmer) neviditeľní
Ako sme spomínali, chvostoskoky žijú v pôde, takže väčšina ľudí ich nikdy nevidela naživo. A to sú na Zemi už od devónu, teda približne 400 miliónov rokov! 🙂
Pomáhajú nám
Ako zistiť, nakoľko je krajina znečistená? Ako ju obnoviť po prírodných katastrofách? Ak kalamita zničí les, je potrebné odstrániť kalamitné drevo alebo nechať, aby sa príroda postarala o samú seba?
Odpovede môžu dať aj chvostoskoky. Ich prítomnosť vie povedať veľa o stave prostredia: ak sú prítomné, krajina sa sama regeneruje. Zároveň na nich sledujeme dopad klimatických zmien a rozširovania ľudského osídlenia. Dokážu sa prispôsobiť, alebo hynú?
Ak ťa zaujímajú odpovede, príď skúmať s nami na Ústav biologických a ekologických vied PF UPJŠ.
Príspevok pripravila RNDr. Andrea Parimuchová, PhD. z Ústavu biologických a ekologických vied
Kontakt na autora: andrea.parimuchova@upjs.sk